Liberalizmus je pomýlená ideológia

Autor: Ladislav Kováčik | 26.5.2008 o 17:58 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  550x

Tradičný rímsky rítus pokladáme nepochybne za veľké a nezmerateľné bohatstvo Cirkvi, tvrdí v tomto rozhovore predseda Slovenského kruhu Leva XIII., šéfredaktor webového periodika Sacrum Imperium a zástupca šéfredaktora časopisu Don Quichotte PETER FRIŠO.

Peťo, si jasne protiliberálnym a protinacionalistickým konzervatívcom. Aká bola cesta, ktorá ťa priviedla k tomuto bodu? Ktorí myslitelia ťa najviac ovplyvnili?

Ja som bol sprvu jasným ľavičiarom (okrem etických otázok, kde som stál na stanoviskách Cirkvi). Ľavicové názory však s prechodom na VŠ neboli pre mňa udržateľné a niekedy keď som čítal sira Karla Poppera stal som sa tým, čomu sa tu zvykne hovoriť pravičiar. K anglo-saskému „konzervativizmu“ ma potom priviedla kniha „burkiána“ Russella Kirka „Konzervatívne zmýšľanie“ a určite ma vážne poznamenal Eric Voegelin.

K tomu orechovému som však pričuchol až keď som už niekoľký krát čítal Preisnerovu knihu „O smrti konzervativizmu“. Dovtedy človek viac-menej prijímal za spojencov liberálov okolo KI, časopisu .týždeň a OKS. Ale keď sa zlomili okovy liberálnej paradigmy, ktorá ma dovtedy zvierala – a ktorá nás obklopuje zo všetkých strán, takže je hrdinstvom preniknúť vôbec aspoň v teoretických úvahách za ňu – zaplesalo aj moje srdce, to vtedy keď Svätý otec Ján Pavol II. blahoslavil najväčšieho politika 20. storočia Jeho Výsosť bl. cisára a kráľa Karola I. (VI.) Rakúskeho z rodu Habsburského. Smeroval som k tomu dlhšie, ale toto ma konečne pohlo prestáť sa báť všeobecného zatracovania a opovrhovania, ktoré Vás čaká v modernej liberálnej spoločnosti.

Takto pripravený stretol som Branislava Michalku, iniciátora vzniku Slovenského Kruhu Leva XIII. a odvtedy som ostal stáť na stratenej varte kontinuálnej a nezmieriteľnej kontrarevolúcie, ktorá nekompromisne bojuje proti duchu revolúcie – a proti liberalizmu vo všetkých jeho podobách. Rekonštruovať toto myslenie, ktoré je na Slovensku nedostupné je hlavným cieľom, aký si vôbec môžem dať.

Ak mám teda dnes spomenúť mysliteľov ku ktorým mám blízko tak to budú gróf De Maistre, Juan Donoso Cortés markíz de Valedagmas, Louis Veuillot, Adam Muller, Friedrich Schlegel, Hillaire Belloc, geniálny Léon Bloy a podobne, pričom nemôžem samozrejme opomenúť veľkých pápežov (Bonifác VIII., Gregor VII., Gregor XVI., Bl. Pius IX., Sv. Pius X., Pius XI., etc.) a katolíckych mysliteľov ako Sv. Augustín, Sv. Ambróz, či Sv. Tomáš Akvinský. V praktickej politike potom nepochybne Jeho Výsosť cisár a kráľ Bl. Karol I., prezident Gabriel Garcia y Moreno, predseda vlády António de Oliveira Salazar, gróf de Chambord, Jules Armand princ de Polignac, v hrdinskom príklade určite a mladučkého martýra – Jeho Výsosť Ľudovíta XVII., etc.


Je naozaj konzervativizmus s liberalizmom a nacionalizmom v takom rozpore, že tieto myšlienkové prúdy nie sú ani trochu kompatibilné? Nevďačíme za priemyselný a vedecko-technický pokrok práve kapitalizmu, ktorý
úzko súvisí s liberalizmom? A nemôže byť nacionalizmus, pokiaľ nie je braný ako agresívny voči iným národom a pokiaľ nevychádza z fašistických zdrojov, prirodzeným a dobrým súpútnikom konzervativizmu v dnešnej modernej dobe, keď treba čeliť byrokratickému, zhora vymyslenému a riadenému projektu ako je Európska únia?

Myslím, že táto otázka sa ma snaží naviesť určitým smerom. Nacionalizmus je ďalší liberálny (osvietenský) derivát a preto s ním nemôžem kráčať ruka v ruke. Vzhľadom na to, že k cieľom konzervativizmu je o sebe indiferentný, nemôže byť konzervatívec mimo dielčích cieľov ani jeho spojencom. Tým však nijak nepopieram pozitívnu úlohu určitého vlastenectva – ľudia z istého kultúrneho okruhu sú si samozrejme navzájom bližší – ktoré je často (no nie nutne) integrálnou súčasťou konzervatívnych postojov a predsudkov. V žiadnom prípade však nacionalizmus nesmie stáť nad hodnotami, ktoré ho hierarchicky prevyšujú. To je pre mňa neprijateľné.

Vedecko-technický pokrok je pre mňa len obmedzenou časnou hodnotou s mnohými výraznými negatívami, preto sa ani nebudem púšťať do diskusie, či je jeho tvorcom kapitalizmus.

Nacionalizmus nevychádzal z fašizmu (fašizmus bol pri moci len v Taliansku), ale nacionalizmus bol súčasťou fašizmu, či nacizmu. Európskej únii treba čeliť nie primárne na národnej, ale predovšetkým v ideovej rovine. Ako som napísal vyššie v konkrétnych otázkach tu je s nacionalistami priestor na spoločné postoje. Je to ale čisto spojenectvo ad hoc. Pre nás je spojeneckou len predstava „nacionalizmu“ v rámci starej idei Sacrum Imperium.

A čo sa týka liberalizmu, tak to je pomýlená ideológia, ktorá kopíruje satanské „non serviam“. S tým nemôžete kolaborovať!

Medzi ciele vášho Kruhu patrí tiež propagovanie bohoslužieb tradičného latinského tridentského rítu. Je tridentský rítus "katolíckejší" než moderný? Je moderný rítus vôbec vo vašom ponímaní katolícky alebo ho úplne zavrhujete?

My sme laici a našim cieľom bolo (a je) aby sa tradičný rímsky rítus dôstojne slúžil aj na Slovensku v a bol skutočne prístupný veriacim a tí vedeli aký poklad to je. J. E. kardinál Hoyos, ktorý je v týchto veciach pomyselnou pravou rukou pápeža hovoril nedávno oveľa viac: starobylý rítus je súčasťou zákona modlitby a preto sa má normálne slúžiť, aj tam kde si to veriaci samotní nežiadajú (sic!) a má sa vyučovať v seminároch. My o týchto veciach nerozhodujeme, ale tradičný rímsky rítus pokladáme nepochybne za veľké a nezmerateľné bohatstvo Cirkvi. Milujeme ho a vždy ho budeme brániť, lebo je stredobodom našich životov, v nej sa stretávame s našim Pánom.

Nemôžem pritom opomenúť jednu vec: nech sa na osobu arcibiskupa Marcela Lefébvra pozerá kto chce ako chce, len vďaka nemu sa starobylý rítus navrátil. A po desaťročiach lží, pápež Benedikt XVI. potvrdil, že tradičný rímsky rítus nebol nikdy zrušený ani zakázaný, pravda sa opäť tlačí na povrch a sila tzv. „starej omše“ rastie ako nikto nečakal – a paradoxne veľmi oslovuje mladú generáciu. Dokonca nejakých aj u nás, ktorým nechýbajú „dithyrambické“ rytmy.

Nemôžem zakrývať, že považujem za správne aby sa omša slúžila v cirkevnom jazyku, ktorým je latinčina, aby sa slúžila ad orientem a pri vyzdobených „klasických“ oltároch, aby bola z kostolov vyhnaná gitarová a iná nedôstojná svetská hudba a z omší sa nerobili upadlé gospel-koncerty, aby sa najdrahšie Kristovo Telo prijímalo na kolenách a do úst (veľmi oceňujem príspevok otca biskupa Schneidera z Kazachstanu a arcibiskupa Ranjitha k tejto téme), v rámci liturgickej reformy je škoda, že mnohé dobré rady Sv. Otca Pia XII. z Mediator Dei neboli v liturgickej reforme uplatnené, ale možno sa blýska na lepšie časy a niektoré reformy budú revidované.

V každom prípade omša podľa misálu Pavla VI. je platná o tom som nikdy nevyslovil žiadnu pochybnosť – aspoň pokiaľ sa slúži tak ako sa slúžiť má. Bohužiaľ excesy dnes prišli aj tak ďaleko, že sa zrejme napĺňajú slová tohto pápeža o „satanskom dyme“.

Ak je gitarová hudba v kostole nedôstojná a príliš svetská, ako komentuješ fakt, že organ tiež bol sprvoti svetský, dokonca cirkusantský hudobný nástroj?

No to je prirovnanie, ako keby sme porovnávali Mozartovu korunovačnú omšu a napríklad piesne U2 na omši. Komu ostalo ešte troška citu, tomu musí byť jasné, čo je tu nedôstojné. Organová hudba bola pozdvihnutá veľkolepými kompozítormi a ich veľkými skladbami na takú úroveň, že dostala to privilégium používať sa pri Sv. omši, gitarová hudba túto dôstojnosť nikdy dosiahnuť nemôže. Myslím, že napríklad súčasnému Svätému Otcovi je to plne jasné, stačí si pozrieť jeho vyjadrenia o rockovej hudbe. A popritom všetko je samozrejme rádovo vyššie gregoriánsky chorál, ktorý je organovej hudbe nadradený. Myslím, že mieru týchto vecí nepostihol nikto tak dobre Sv. Otec Pius X. vo svojom Motu Proprio o posvätnej hudbe.

Aká je právna forma Slovenského kruhu Leva XIII.? Akým spôsobom je financovaný?

Právna forma je – ak to mám zadefinovať právne – „združenie“ na základe Ústavy SR. Financovaný je z dobrovoľných členských príspevkoch, ale myslím, že vhodnejšie je rozoberať ideové východiská ako financovanie, ktoré sa pohybuje v stovkách. Nemáme veľké náklady a keď robíme nejakú akciu s priateľmi zo zahraničia, tak sa náklady rozdelia.

Akým spôsobom je financovaný časopis Don Quichotte? Vyhovuje ti jeho orientácia alebo by mal byť viac ortodoxne konzervatívny?

To prvé je otázka na šéfredaktora, ktorý zabezpečuje financovanie a čo sa týka jeho orientácie, tak ak by to bolo na mne, bol by to samozrejme tvrdý kontrarevolučný časopis, ktorý by si s chuťou podával liberálov počnúc tzv. Konzervatívnym inštitútom Milana Rastislava Štefánika a končiac.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Kedy vyberieme Nagyiku z truhly? Nevieme hovoriť o smrti

Na príchod dieťaťa sa systematicky pripravujeme, ale umieranie ukrývame ako nejaké zlyhanie.


Už ste čítali?