Lisabonská zmluva

Autor: Ladislav Kováčik | 27.9.2008 o 13:50 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  574x

Lisabonská zmluva alebo celým názvom Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva je zmluva, ktorá mení zakladajúce zmluvy Európskej únie. Po neúspechu Zmluvy o Ústave pre Európu, zvanej aj euroústava, sa lídri Európskej únie na schôdzi Európskej rady pod nemeckým predsedníctvom v júni 2007 v Bruseli dohodli na mandáte pre medzivládnu konferenciu, ktorá mala vypracovať text novej zmluvy. Na základe tohto mandátu Rada Európskej únie už pod portugalským predsedníctvom zvolala medzivládnu konferenciu. Tá sa začala 23. júla 2007. Definitívnu dohodu o zmluve dosiahli hlavy štátov a vlád Európskej únie (EÚ) na Európskej rade konanej 18.-19. októbra 2007 v Lisabone pod vedením portugalského predsedu vlády Josého Sócratesa. Na rade sa taktiež dohodlo, že reformná zmluva sa bude nazývať Lisabonská zmluva, podľa miesta podpísania, ktorým mal byť Lisabon ako hlavné mesto štátu, vtedy predsedajúceho Európskej rade. Podpísanie zmluvy predsedami vlád sa skutočne uskutočnilo v Lisabone 13. decembra 2007.

Aby Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti, musí byť ratifikovaná všetkými členskými štátmi Európskej únie. Ak sa toto nestane ako plánované do konca roku 2008, má zmluva vstúpiť do platnosti v prvý deň mesiaca, ktorý bude nasledovať za poslednou ratifikáciou. Prvým štátom, ktorý ratifikoval Lisabonskú zmluvu, sa 17. decembra 2007 stalo Maďarsko. Odvtedy sa počet štátov, ktoré zmluvu ratifikovali, zvýšil na devätnásť z dvadsiatich siedmich členských štátov EÚ.

Náš parlament, Národná rada Slovenskej republiky, prijala Lisabonskú zmluvu 10. apríla 2008. Z prítomných 109 poslancov hlasovalo za 103, piati proti a jedna poslankyňa nehlasovala. Tu by sme sa mohli pristaviť, aký postoj k zmluve zaujali jednotlivé kluby a poslanci. Klub KDH sa na hlasovaní nezúčastnil, všetci jeho poslanci boli neprítomní. Z klubu ĽS-HZDS hlasovali všetci poslanci za, až na Ľudmilu Muškovú, ktorá nehlasovala. Klub SDKÚ-DS bol celý neprítomný. Z klubu SMERu-SD hlasovali všetci poslanci za. Z klubu SMK-MKP hlasovali všetci poslanci za, okrem Lászlóa Nagya, ktorý nebol prítomný. Z klubu SNS hlasovali všetci poslanci za, okrem Jozefa Ďuračku, ktorý nebol prítomný. Z poslancov, ktorí neboli členmi poslaneckých klubov, hlasovali Tibor Mikuš (zvolený za ĽS-HZDS) a Martin Kuruc (zvolený za SDKÚ-DS) za a Rudolf Bauer, Peter Gabura, František Mikloško, Pavol Minárik a Vladimír Palko (všetci zvolení za KDH) proti. Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič Lisabonskú zmluvu podpísal 12. mája 2008.

Jediným štátom EÚ, v ktorom sa o zmluve doposiaľ konalo referendum, je Írsko. To sa konalo 12. júna 2008. Zúčastnilo sa ho 53,1 % oprávnených voličov, z ktorých väčšina, 53,4 %, hlasovala proti schváleniu zmluvy. To zákonite vzbudilo v EÚ neistotu, či Lisabonská zmluva po tomto hlasovaní má ešte šancu vstúpiť do platnosti. Medzi tými, ktorí sa z tohto rozhodnutia írskych voličov radovali, bol aj český prezident Václav Klaus, ktorý označil výsledok referenda za „víťazstvo slobody a rozumu nad umelými elitárskymi projektmi a európskou byrokraciou“.

Obsah Lisabonskej zmluvy:

Má byť zrušený systém národného predsedníctva každý polrok, pričom má vzniknúť nová funkcia „predseda Európskej rady“, volený na dva a pol roka. Systém rotujúceho predsedníctva v Európskej rade umožňoval, aby každý štát mohol vnášať do činnosti Európskej únie vlastné predstavy. Zavedenie novej funkcie túto príležitosť jednotlivým členským štátom zoberie.

Má vzniknúť jediný post pre zahraničné veci s názvom „vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku“ – spojením funkcií európskeho komisára pre vonkajšie vzťahy a európsku susedskú politiku a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Zavádza sa nová Charta základných práv Európskej únie. Tu sa po prvýkrát v medzinárodnej zmluve objavuje sexuálna orientácia ako základ pre nediskrimináciu. V praxi to bude znamenať napríklad, že agentúry poskytujúce adopcie budú nútené dať deti na adopciu homosexuálnemu páru alebo že nikto nebude môcť odmietnuť zamestnať homosexuála z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Súčasťou charty je tiež článok o zákaze reprodukčného klonovania ľudských bytostí.

Tri piliere Európskej únie sa spoja do jednej právnickej osoby. Maastrichtská zmluva z roku 1992, ktorá založila Európsku úniu, rozdelila politiky EÚ do troch hlavných oblastí, zvaných piliere. Prvý pilier zahŕňa ekonomické politiky, sociálne politiky a politiky v oblasti životného prostredia. Druhý pilier zahŕňa zahraničnú politiku a vojenské záležitosti. Tretí pilier obsahuje spoluprácu v boji proti zločinu. Tieto piliere sa podľa Lisabonskej zmluvy majú spojiť do jednej právnickej osoby, čo zväčšuje kompetenciu EÚ na podpisovanie zmlúv.

Európska rada sa oddelí od Rady Európskej únie. Európska rada národných predsedov vlád alebo hláv štátu, bude oficiálne oddelená od Rady Európskej únie (národní ministri pre špecifické oblasti politiky).

Koniec princípu „1 štát – 1 komisár“. Európska komisia (EK) má ako jediná európska inštitúcia právo legislatívnej iniciatívy. Nový systém menovania eurokomisárov neumožní tak ako to platilo doteraz, aby každá krajina mala svojho eurokomisára. V budúcnosti má mať EK 18 členov, pričom členských štátov EÚ je 27. Členstvo v EK teda bude pre medzi jednotllivými krajinami rotovať bez ohľadu na veľkosť krajiny.

Lisabonská zmluva posilňuje Európsky parlament rozšírením spolurozhodovania s Radami Európskej únie na viac oblastí politiky.

Lisabonská zmluva umožňuje ďalšie rozšírenie odstránením obmedzenia na 27 členských štátov, ktoré bolo zahrnuté v Zmluve z Nice z roku 2001.

Viac sa má hlasovať dvojitou väčšinou. Nové politiky budú zaradené v Európskej rade a v Rade Európskej únie pod hlasovanie dvojitou väčšinou, čo má platiť od roku 2014.

V európskej bezpečnostnej a obrannej politike sa má postupovať spoločne, ak sa tak jednomyseľne rozhodne Európska rada.

Národné parlamenty budú môcť spoločne prinútiť Európsku komisiu, aby posúdila alebo stiahla legislatívu.

Má vzniknúť zaviazanie povinnosťou vzájomnej solidarity, ak sa členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej alebo človekom spôsobenej katastrofy.

Petície občanov majú byť posudzované Európskou komisiou, ak ich podpíše aspoň milión občanov.

Boj so zmenou klímy je explicitne označený ako cieľ.

Má vzniknúť post Verejného prokurátora EÚ.

Má byť zavedená External Action Service (voľne preložené „Služba pre vonkajšiu akciu“) ako asistujúca vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

V zmluve je zmienená možnosť vystúpiť z EÚ.

Tri sídla Európskeho parlamentu majú byť zachované. Európsky parlament (EP) má sídlo v Štrasburgu a Bruseli a sekretariát v Luxemburgu. To je už dlhšiu dobu tŕňom v oku mnohým občanom, ktorí si uvedomujú, aké plytvanie peňazí tento systém obnáša. Tri sídla EP sú však ukotvené v Lisabonskej zmluve.

Výlučná právomoc Európskej únie má platiť v oblastiach colnej únie, pravidiel hospodárskej súťaže, menovej politike pri štátoch, ktoré majú euro, zachovania biologických morských zdrojov, spoločnej obchodnej politiky a uzatváraní medzinárodných zmlúv, týkajúcich sa právomocí EÚ.

Zdieľaná právomoc Európskej únie a členských štátov má platiť v oblastiach vnútorného trhu, sociálnej politiky, hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, poľnohospodárstva a rybolovu, životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, dopravy, transeurópskej siete, energetiky, priestoru slobody, bezpečnosti a práva, bezpečnosti v oblasti verejného zdravia, výskumu vesmíru, rozvojovej spolupráce, koordinácie hospodárskych politík, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Členské štáty vykonávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom ju EÚ nevykonala alebo sa ju rozhodla prestať vykonávať.

Oblasťami podpornej, koordinačnej a doplnkovej činnosti majú byť ochrana a zlepšovanie ľudského zdravia, priemysel, kultúra, cestovný ruch, vzdelávanie, civilná ochrana, administratívna spolupráca. Tieto právomoci má EÚ možnosť vykonávať bez toho, aby nahradzovala právomoc členských štátov.

Väčšina inštitucionálnych inovácií, ktoré boli dohodnuté v pôvodnej euroústave, sa zachovali aj v Lisabonskej zmluve. Najvýznamnejším rozdielom je to, že Lisabonská zmluva dopĺňa existujúce zmluvy EÚ, na rozdiel od euroústavy, ktorá chcela nahradiť staré texty jednotným dokumentom so štatútom ústavy. Ďalšie rozdiely:

  • Plánovaný „minister únie pre zahraničné veci“ bol premenovaný na „vysokého predstaviteľa únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku“.
  • Symboly EÚ ako vlajka, motto a hymna nie sú v Lisabonskej zmluve právne záväzné. Šestnásť krajín únie deklarovalo, že sa hlásia k týmto symbolom v novej zmluve, hoci pripojená deklarácia nie je právne záväzná.
  • V línii eliminovania štát pripomínajúcej terminológie a symbolov, nové názvy pre rôzne typy legislatívy boli vypustené, zvlášť zámer premenovať regulácie a direktívy EÚ ako európske „zákony“.
  • Tri členské štáty si vyjednali dodatočné výnimky z rôznych oblastí politiky.
  • Kvôli poľskému tlaku nevstúpi nový hlasovací systém do platnosti skôr ako v roku 2014.
  • Euroústava si vytyčovala ako cieľ povzbudzovanie „voľnej a neprekrútenej súťaže“. Po tlaku francúzskej vlády sa toto do novej zmluvy nedostalo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Kedy vyberieme Nagyiku z truhly? Nevieme hovoriť o smrti

Na príchod dieťaťa sa systematicky pripravujeme, ale umieranie ukrývame ako nejaké zlyhanie.


Už ste čítali?