Smer nerobí politiku pre obyčajných ľudí

Autor: Ladislav Kováčik | 23.11.2008 o 13:57 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  493x

Registrované partnerstvá sú pre sociálnodemokratické strany a hnutia takou fundamentálnou záležitosťou ako pre cirkev zákaz interrupcií, tvrdí v tomto rozhovore RÓBERT SEDLÁK, predseda Mladých ľavičiarov.

  1. V diskusii k jednému z článkov na vašej webstránke si uviedol, že Mladí ľavičiari majú 120 členov. V ktorých regiónoch sú zastúpení?

Úplne na úvod: číslo 120 je približné. Neustále sa to mení, prichádzajú nám nové prihlášky, avšak máme aj takých členov, ktorí sa prihlásili cez internet, ale členstvo nepotvrdili papierovou prihláškou. Preto sa naše odhady odvíjajú od počtu 120, ktorý bol potvrdený posledným auditom v lete tohto roku. A teraz odpoveď na položenú otázku: Mladí ľavičiari majú zastúpenie vo všetkých ôsmich krajoch, avšak najlepšie fungujúce regionálne zoskupenia sú v Bratislave, Košiciach, Nitre a čiastočne v Trnave a na Orave. V ostatných krajoch máme členov, ktorí zatiaľ neboli zorganizovaní do ucelených regionálnych celkov. V týchto krajoch je zorganizovanie štruktúr zložitejšie, keďže sme tam nikdy nemali zastúpenie členov z vedenia organizácie, čo sa samozrejme podpisuje pod fakt, že ľudia, ktorí sú členmi Mladých ľavičiarov jednom okrese sa navzájom nepoznajú a teda spolu zrejme ani nekomunikujú. Tam bude musieť zasiahnuť vedenie. Budeme musieť týchto ľudí osobne navštíviť a dať ich dokopy. Cítim, že tam máme výrazný dlh a je mi ľúto, že sme si zatiaľ na týchto ľudí nenašli čas. Verím však, že počas nasledujúceho roka sa nám postupne podarí obísť celé Slovensko.

 

Okrem tvojej organizácie pôsobia na Slovensku podobne orientovaní Mladí sociálni demokrati (MSD). Mohol by si vymenovať niekoľko rozdielov medzi Mladými ľavičiarmi a MSD? Vieme, že MSD majú blízko k jednej z politických strán, vy sa deklarujete ako „nezávislí od akejkoľvek politickej strany“, sú tu ešte nejaké iné podstatné rozdiely?

 

Ten podstatný rozdiel je práve v našej nezávislosti od politických strán. Hoci máme spoluprácu s mimoparlamentnou Stranou občianskej solidarity, je to iba na úrovni vzájomných stretnutí, výmeny skúseností a priateľských vzťahov, avšak svoju činnosť navzájom nekoordinujeme. Do kuchyne si síce vidíme, ale ani jeden z nás nezasahuje do politiky toho druhého. Ďalším podstatným rozdielom medzi Mladými ľavičiarmi a MSD je fakt, že Mladí ľavičiari majú jasnejšie v sociálnodemokratických či sociálnoliberálnych hodnotách. My sa napríklad narozdiel od MSD nevieme stotožniť s tým, že Smer je v koalícii s SNS (ktorá je podľa nás vulgárna a podnecuje nenávisť) a s ĽS-HZDS (u ktorej existuje podozrenie, že počas jej vlády v deväťdesiatych rokoch sa štátna moc podieľala na páchaní trestnej činnosti). Ak teda tvrdíme, že sociálna demokracia primárne hlása spravodlivosť a rovnosť, tak obe spomenuté strany tieto hodnoty nabúravajú v plnej intenzite. My máme pocit, že Smer si v tomto prípade urobil zo sociálnodemokratických princípov trhací kalendár. To je však nesprávne - ak je niečo dané, má sa to dodržiavať. Sladké plody takisto neješ zelené, lebo ti z toho príde skôr či neskôr zle. Ďalším rozdielom je, že vláda, s ktorou sa MSD stotožňuje, vyžaduje od občana lojálnosť. My požadujeme aby bola vláda lojálna voči občanovi a to je zásadný rozdiel. Samozrejme, tých rozdielov by som vedel vymenovať ešte celý rad. No najdôležitejší je fakt, že Smer (a teda aj jeho mládežníci z MSD) v skutočnosti nerobia politiku pre obyčajných ľudí, ktorých životy sa po voľbách v roku 2006 zásadne nezmenili. Dokonca tvrdím, že všetky súčasné parlamentné strany (vrátane Smeru) sú pravicové – všetky totiž slúžia záujmom úzkej skupiny najbohatších a najvplyvnejších ľudí. A z toho sme samozrejme veľmi smutní a dúfame, že sa to snáď niekedy zmení.

 

Podľa vašej webstránky pripravujete v týchto dňoch nový programový dokument. Aké body by si doňho chcel zahrnúť ty osobne?

 

Nie je tak dôležitý môj osobný názor, ako názor členskej základne, sympatizantov a mladých ľudí, ktorých záujmy obhajujeme. Ale tézy, ktoré sú rozpracované, sú podľa mňa skutočne nadčasové a posunú latku programových dokumentov mládežníckych organizácií smerom nahor. Sú to najlepšie tézy, aké sa doteraz u nás podarilo naformulovať. Ale z pochopiteľných dôvodov nechcem verejne ohlasovať obsah nového programu, ktorý ešte nebol schválený a stále sa môže upravovať. Oplatí sa počkať si naň.

 

Nedávno sme si pripomenuli 19. výročie Nežnej revolúcie, ktorá skoncovala s komunistickým režimom. Český europoslanec za KSČM Miloslav Ransdorf o nej povedal: „Zamatová revolúcia bola udalosť zasadená do procesu odovzdania moci, ktorý bol vyjednaný medzi Američanmi a Sovietmi na konci osemdesiatych rokov. Ak sa hovorí o revolúcii, je to skôr poetické zveličenie. Zamatová revolúcia bola vyjednaná mocenská zmena. Vtedy, v roku 1989, boli pri tom špičky KSČ.“ Myslíš, že sa dá s takýmto názorom súhlasiť?

 

Ja osobne som pri organizovaní revolúcie nebol, pretože som mal vtedy plné ruky práce s plnením plienok. Aj preto považujem za smiešne, ak okolnosti Nežnej revolúcie vysvetľujú „fundovaní“ 15-20 roční odborníci. Ja medzi nich nepatrím a preto sa do tejto polemiky nezapojím. Na Nežnú mám svoj názor ale o okolnostiach diskutovať nechcem.

 

Mladí ľavičiari nedávno vyzvali predsedu vlády SR Roberta Fica, aby presadil registrované partnerstvá. Apelovali ste na jeho deklarovanú sociálnodemokratickú orientáciu. Ja sa pýtam, prečo by mali byť slovenskí sociálni demokrati vo všetkom podobní tým západoeurópskym, nemyslíš si, že práve vďaka tomu, že sa adaptovali na slovenské špecifiká (napríklad zdôrazňovaním národnej orientácie strany) sa stali úspešnými vo voľbách?

 

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že registrované parnerstvá sú pre sociálnodemokratické strany a hnutia takou fundamentálnou záležitosťou ako pre cirkev zákaz interupcií. Aj to, že sa Smer vyhýba tejto problematike je dôkazom toho, že ľudia z tejto strany toho veľa o filozofii sociálnej demokracie nevedia. Kto pozná túto filozofiu vie, že registrované partnerstvá sú v súlade s naším chápaním ľudských a občianskych práv a slobôd. Sociálna demokracia nedokáže pripustiť potláčanie práv akejkoľvek menšinovej skupiny ľudí, hoci by predstavovali aj marginálnu vzorku. Ak títo ľudia hovoria, že o tento zákon majú záujem a tento zákon neobmedzuje práva väčšiny, nevidím dôvod, prečo nepristúpiť k jeho prijatiu. A registrované partnerstvá do tejto špecifikácie spadajú, pretože na jednej strane homosexuálom umožňujú uzatvárať legitímne a právne záväzné zväzky a na strane druhej neobmedzujú práva ostatných ľudí. Žiadneho občana to nebude stáť ani jediný cent z jeho peňazí a ani trochu to neobmedzí jeho komfort. Tak kde je problém? Často sa tiež registrované partnerstvá automaticky spájajú s adoptovaním detí. To je však účelové, aby mohol existovať aspoň jeden kontorverzný argument. Ak hovoríme o registrovaných partnerstvách, nemáme tým na mysli nič viac ani nič menej než samotný inštitút partnerstva. Dokonca aj samotní homosexuáli priznávajú, že im nejde o možnosť adoptovať si deti ale predovšetkým o možnosť uzatvárať partnerstvá, dediť spoločne nadobudnutý majetok a byť informovaný o zdravotnom stave partnera. Nuž a ak hovoríme o slovenských špecifikách: kde je napísané, že slovenským špecifikom je nepripúšťanie práv homosexuálov? Ja som ešte o takom špecifiku nepočul a keďže sa aj veľa pohybujem medzi bežnými ľuďmi, viem aj to, že ľudia sú k homosexuálom čoraz tolerantnejší. A ak hovoríme o zdôrazňovaní národnej orientácie strany či vládnej koalície, tu treba priznať, že dôležité slovenské ľavicové i pravicové strany v minulosti naozaj podcenili národnú orientáciu do takej miery, že ju Smer prirodzene využil ako svoju vlastnú a darí sa im to prekliate dobre. Musím však hovoriť aj o mojich obavách, či už tá národná orientácia náhodou neprekročila všetky medze únosnosti.

 

V budúcoročných prezidentských voľbách sa Mladí ľavičiari rozhodli podporiť kandidatúru predsedníčky Slobodného Fóra Zuzany Martinákovej. Už predtým ste avizovali, že chcete, aby sa prezidentkou Slovenskej republiky stala žena. Prečo je to pre vás také dôležité? Čo napokon zavážilo, že ste sa rozhodli práve pre pani Martinákovú a nie pre podpredsedníčku SDKÚ-DS Ivetu Radičovú, s ktorou ste podľa vašej stránky chceli tiež rokovať? A tretia časť otázky: rokovali ste o možnej podpore aj s ľavičiarkou Dagmar Bollovou?

 

Dôvody, prečo chceme za prezidentku ženu sú veľmi jasné: sme presvedčení, že slovenská politika trpí akútnym nedostatkom žien vo významných politických funkciách a z hľadiska rodovej rovnosti (ktorá je mimochodom taktiež fundamentálnou záležitosťou pre sociálnodemokratické strany) je toto veľmi pálčivý problém, ktorý musí naša spoločnosť riešiť. Páčia sa mi napríklad návrhy prijať ústavný zákon, ktorým by aj rozloženie parlamentu muselo byť z polovice ženské a z polovice mužské. Naše ženy majú v mnohých veciach lepšie videnie ako my muži. Sám som sa už viac krát prichytil pri tom, ako ma moja polovička upozornila na to, že by mohlo byť moje politické rozhodnutie zlé a po prehodnotení som naozaj urobil tak, ako my moja drahá radila, pričom toto rozhodnutie z odstupom času hodnotím ako správne. Ženy sú vo všeobecnosti pacifistky a narozdiel od mužov sa im namiesto iných častí tela výraznejšie prekrvuje mozog (smiech). A prečo Zuzana Martináková? Jednak nás k tomu viedli naše dobré vzťahy s našimi kamarátmi zo Slobodného fóra mladých a jednak pani Martináková narozdiel od pani Radičovej osobne prejavila záujem o podporu Mladých ľavičiarov, ktorí sú taktiež súčasťou mladej generácie. U pani Martinákovej sme nadobudli pocit, že ju mladí ľudia a ich problémy skutočne zaujímajú. Aj samotné rokovania s pani Martinákovou boli veľmi prínosné a posunuli nás dopredu. U pani Radičovej nám to chýbalo. Ona síce tvrdí, že má o mladých záujem, no v momente, keď ju vyzveme, aby sa s nami stretla, sa jej záujem o mladú generáciu končí. A pokiaľ ide o pani Bollovú, s ňou sme nerokovali a ani sme neplánovali rokovať. Jednak táto pani nemá mladej generácii čo ponúknuť a jednak sme sa usilovali o komunikáciu s kandidátmi, u ktorých sme presvedčení, že to má zmysel. Žiaľ, u pani Bollovej považujem jej kandidatúru za akt bez hlbšieho zmyslu a dlhodobejšej vízie.

 

Aký máš názor na Lisabonskú zmluvu?

 

Je úplne prirodzené, že ak viacero strán vstupuje do akejsi spolupráce, táto spolupráca má určité pravidlá. Je to tak v občiansko-právnom styku, v obchodnom styku a prirodzene aj v diplomaticko-politickom styku. Ak si založíme občianske združenie, našm základným dokumentom budú stanovy, ktoré určia kompetencie jednotlivých orgánov a pre členov združenia sú stanovy Písmom svätým. Lisabonská zmluva rovnakým spôsobom určuje pravidlá hry, ktoré skôr či neskôr Európa bude pre názorovú nejednotnosť nutne potrebovať. Pre Slovensko je najdôležitejšie, aby sme mali záruku, že sa nebude zjednocovať daňová politika všetkých krajín EÚ. Ak túto záruku bude Slovensko mať, tak nemá čo stratiť a Lisabonská zmluva sa pre nás stáva bezpečným aktom, ktorý nás nijako neohrozuje. Rozhodne však netreba brať vážne reči konzervatívcov o tom, že Lisabonská zmluva vezme Slovákom všetky práva a na Slovensku si nebudeme môcť o ničom rozhodnúť sami. Je to demagógia najhrubšieho zrna. Ak sa niekto stotožňuje s názorom, že trh musí mať svoje pravidlá a nikto nesmie nikoho vykorisťovať, tak potom sa musí stotožniť aj s názorom, že je potrebné prijať také opatrenia, ktoré znemožnia veľkým európskym štátom vykorisťovať ostatné malé štáty, medzi ktoré patrí aj Slovensko. EÚ má byť priestorom rovnocenných partnerov a tento stav sa nedá dosiahnuť bez pravidiel hry. Tradiční odporcovia únie však budú mať neustály problém s akoukoľvek spoločnou iniciatívou EÚ a zámienku si nájdu akúkoľvek. Raz im v Európskej ústavnej zmluve chýba zmienka o neviditeľnom mužovi, ktorého niektorí nazývajú Bohom, inokedy im zas vadí centralizácia moci do Bruselu. Títo ľudia ale klamú, pretože Lisabonská zmluva nesústredí v Bruseli moc, ale kontrolu a v tom je veľký rozdiel.

 

Aký máš názor na zavedenie eura na Slovensku od 1. januára 2009?

 

Všetko má svoje pre a proti. Ako podnikateľ musím zavedenie Eura schvaľovať, keďže mojej firme zjednoduší platobný styk do zahraničia, pričom je dôležité povedať, že Euro akceptuje mnoho spoločností aj mimo Európskej menovej únie (v Európe, v zámorí aj v Ázii). Čo je však pre mňa ako človeka, ktorý sa mieni politicky angažovať omnoho dôležitejšie, je to, ako to bude dopadať na bežné domácnosti. Ak by zavedenie Eura malo pre bežné rodiny znamenať zvýšené výdavky, tak zavedenie takejto meny je poľutovaniahodný krok. Myslím si, že z hľadiska makroekonomických (teda celospoločenských) ukazovateľov bolo zavedenie Eura pomerne dobre načasované a zrejme by nebolo dobré dlho otáľať. Treba sa však pozrieť aj na druhú stranu mince, že zavedenie spoločnej európskej meny je pre obyčajných ľudí vhodné vtedy, ak naši občania majú rovnaký životný štandard ako národy, ktoré už túto menu používajú. Je dôležité pripomenúť, že hoci Slováci majú produktivitu práce na úrovni 70% priemeru EÚ, ich platové podmienky sú na úrovni 20, možno 30% priemeru EÚ. Z toho logicky vyplýva, že na mikroekonomickej úrovni (teda v domácnostiach) nemusí zavedenie Eura stretnúť prílišné nadšenie. V tomto duchu je neuveriteľne pravdivý starý fór o tom, že slovenské banky budú musieť svoje bankomaty prerobiť na mincové, aby si po zavedení Eura Slováci mohli z bankomatov vybrať svoje výplaty. Nehovoriac o tom, že Euro v určitom kontexte opäť znamená posilnenie vplyvu najbohatších a najvplyvnejších hráčov, ktorých nezaujímajú dopady na bežné domácnosti. Je to však veľmi komplikovaná téma, o ktorej by sa dalo viesť samostatný rozhovor.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Vlani hrozil pádom vlády, teraz Ficovi rozmrazenie platov neprekáža

Bugár kritizoval Smer a SNS, že neprišli s vlastnými riešením.

Dobré ráno

Dobré ráno: Falošný hlas podobný Ficovi by znalci odhalili

Je Robert Fico naozaj na nahrávke?

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Hurá – politikom rastú platy

Nekonečné zmrazovanie je neúnosné.


Už ste čítali?