Dôstojný čakajovský 14. marec

Autor: Ladislav Kováčik | 21.3.2009 o 19:56 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  458x

Tento článok môžete brať aj ako pokračovanie článku Čudný bratislavský 14. marec. Je to reportáž z pripomenutia si 70. výročia vzniku slovenského štátu 14. marca 2009 v dedine Čakajovce pri Nitre.

Nachádzam sa v sále kultúrneho domu v Čakajovciach. Prebiehajú prípravy na dnešnú akciu. Sú prítomní predovšetkým mladí muži. Niektorí  zhromažďujú balóny v slovanských farbách (biela, modrá, červená). Na stene je umiestnená vlajka Slovenskej republiky a taktiež portrét prezidenta Jozefa Tisa. Nad pódiom je transparent s nápisom "70. výročie vzniku Slovenskej republiky 14. marec 1939 - Deň slovenskej štátnosti". Na transparente nechýba vtipný dovetok, že "Neplatí pre: komunistov a protislovenských historikov". Na pódiu stojí držiak so slovenskou vlajkou a vlajkou Slovenského Hnutia Obrody (SHO), ktoré podujatie organizuje. Je 13:58.

14:09 Na jednom zo stolov v kultúrnom dome je pripravený veniec s umelými kvetmi, opäť v slovanských farbách. Biela stuha, ktorou je oviazaný, nesie nápis "Slovenské Hnutie Obrody pánovi prezidentovi". Niektorí nafukujú balóny, iní ich začínajú priväzovať k špagátu na ktorom je aj spomínaný hlavný transparent.

14:24 Niektorí prítomní sa podujali na lepenie balónov na jeden zo stĺpov v miestnosti.

14:27 Lepíme balóny aj na druhý stĺp.

14:40 Doniesli sme z kuchyne na stoly taniere. Rozmiesťňujeme ich.

14:41 Rozdávame poháre.

14:45 Ešte dovešiavame balóny nad pódium.

14:50 Začíname rozdávať na stoly servítky a príbory na čele s Veronikou.

Než sa všetko začne, idem si pozrieť von Panteón slovenských dejateľov. Toto dielo je tvorené viacerými sochami našich národných dejateľov. Nechýbajú dve tabule - naľavo jedna venovaná 36 padlým z Čakajoviec v prvej svetovej vojne, napravo druhá so štyrmi menami čakajovských vojakov padlých v druhej svetovej vojne. Uprostred tabulí panteónu kraľuje slovenský dvojkríž na trojvrší. Heslo pod ním hlása: "Za Boha život, za národ slobodu."

16:07 Stojíme vonku pred kultúrnym domom, pri panteóne. Správa o tom, aká je dnes akcia, bola odvysielaná v obecnom rozhlase. Vidím kameramana s kamerou, na ktorej je logo, prezrádzajúce z ktorej je televízie. Tento je z Markízy. Je tu tiež fotografka niektorého z masmédií.

16:14 Miestny spevokol, zložený prevažne zo skorej narodených žien a pár mužov v podobnom veku, spieva v hlavnej časti panteónu jednu pieseň za druhou. Kameraman ich sníma. Teraz sa presúvame k panteónu aj my ostatní. Vedľa spevokolu sa rozostavili dvaja vlajkonosiči z SHO, jeden z vlajkou SR, druhý s vlajkou SHO.

16:31 Po "ľahších" pesničkách spevokol nôti hymnu slovenského národa "Hej, Slováci".

Uvádzač víta ľudí, ktorí sa zišli v panteóne. "Srdečne" víta pani starostku a priameho pamätníka na prezidenta Tisa, jeho bývalého žiaka Michala Števka. Zhromaždenie zatlieska. Uvádzač teraz víta členov spevokolu Matičiari. Opäť zaznie od prítomného davu potlesk.

Ďalej pokračuje: "Slováci, Slovenky! Dnes si pripomíname 70. výročie obnovenia slovenskej štátnosti a vzniku Slovenskej republiky. 14. marec 1939 sa zapísal do dejín nášho národa zlatými písmenami. Pretože nebyť 14. marca 1939, dnes by neexistovala naša súčasná slovenská štátnosť. A preto, oslávme dnes dôstojne 70. výročie obnovenia slovenskej štátnosti. Oslávme spolu silného národného ducha Slovákov, ktorý sa našim neprajníkom nepodarilo nikdy zlomiť. Nech sú dnešné oslavy oslavami národa, štátu a vlasti." Nasleduje ďalší potlesk. Po ňom sa opäť dostane k slovu harmonikárka a so spevokolom a ďalšou piesňou.

16:38 Po piesni zaznie potlesk. Nasleduje príhovor pána Michala Števka. V tomto príhovore nechýbajú ani jeho vlastné verše. "My už nemáme Slovensko, čo počujete v televízii, v rozhlase? Táto krajina!", rozhorčuje sa pamätník. "Čo sme spadli, z Mesiaca alebo z Marsu? Toto je Slovensko, toto je Slovenská republika! Toto je NAŠA krajina a nie TÁTO krajina!" Jeho slová si vyslúžia potlesk.

"Ďakujem našim pionierkam a pionierom," povie potom na adresu miestneho spevokolu, pričom sa ozve pobavený smiech a zaznie opäť potlesk. Ďalej sa Števko vyčítavým tónom vyjadrí o nitrianskych spevokoloch, že neprišli spievať do Čakajoviec. "Niektorí by aj chceli, ale sa boja! Páni dirigenti sa boja, lebo niekto by ich zase ohováral, že sú fašisti." Nasleduje rečníkova kritika súčasného kostolného spevu. "Toto pred 50 rokmi slobodomurárska americká židovská lóža nariadila: Musíme dostať do katolíckych kostolov metalovú muziku, aby sme narušili nábožný spev katolíckeho slovenského ľudu." Po tejto časti sa opäť ozve potlesk prítomných.

Potom Števko pripomína minulosť, ktorú Slováci prežívali, kým sa opäť nedostali vo svojej vlasti k slovu - a podáva to jemu vlastným poetickým spôsobom. "Veď i Petrovič náš, perspektívny poét, Petőfi bol v chvíli. Tak sa naši kati, hoc´ boli v menšine, divne rozšírili!" Pripomenutiu sa dočkajú aj solúnski bratia Cyril a Metod. A potom už sa pamätník dostáva k veci - k vzniku slovenského štátu. "Zvíťazila túžba slovenského ľudu...V našej metropole kameloti peli 'Máme vlastný štát!' Svoju republiku." Aj táto časť príhovoru je odmeneá potleskom.

"Už strácam zrak, už dva týždne som nevidel euro," zažartuje Michal Števko a vyvolá pobavenie davu. A pokračuje: "Ale teraz, keď vidím aj svojím slabším zrakom toľko mladých ľudí, vidím toľko mládeže tu!" Obráti sa aj na "mladých" spevákov, hoci majú zapísaný "u notára nejaký dlhší vek, ale srdcom sú stále mladí." Andrej Hlinka by podľa Števka pri tejto príležitosti povedal: "Mlaď moja krásna, drž sa, drž a do šíku si staň! Kto Slovák si a kto si muž, prilož si k lícu pravdy zbraň." Po vášnivom príhovore si pán Števko vyslúži posledný potlesk.

Nasleduje príhovor predsedu Slovenského Hnutia Obrody Róberta Šveca. "'Slováci, všetko, čo robíte, sebe robíte.' To boli slová prezidenta prvej Slovenskej republiky pána Jozefa Tisa. Tieto slová povedal v čase, kedy Slovensku hrozil reálne zánik. Kedy hrozila fyzická likvidácia slovenského národa. Tieto slová povedal v čase, kedy sme začali budovať prvú Slovenskú republiku, obnovenú slovenskú štátnosť." Povedal ich tiež v čase, pokračuje šéf SHO, kedy "Slovensko bolo vydané napospas nepriateľom". Vtedy sa Tiso "postavil do čela národa a pevnou rukou odkázal celej Európe a svetu, že Slováci sú síce malý národ, ale máme svoj štát a budeme si ho budovať." Aj on mohol, pripomína Robo, ako iní politici odísť do exilu, ale "pán prezident Tiso zostal na Slovensku so svojím národom." Pochopil, že po smrti Otca národa Andreja Hlinku to bol on, kto mal prevziať úlohu predsedu HSĽS a mal sa postaviť do čela národa a štátu.

"Dnes nám naše ctené médiá stále podhadzujú fotky pána prezidenta Tisa s Hitlerom. Chcú nám vsugerovať, aj týmto spôsobom, že pán prezident bol nacista, vojnový štváč, rasista a že nebol demokrat a bol to zlý človek. Pýtam sa: V tom čase kto odmietol pozvanie vodcu Nemeckej ríše Hitlera na kávu a čaj? Ani Francúzi to neurobili, ani Angličania, nikto na svete a v Európe, ale pán prezident Tiso to mal urobiť! Čo sme mali vtedy vyhlásiť vojnu celému Nemecku? Dvojmiliónový slovenský národ sa mal postaviť do čela odboja proti Nemecku, keď nás Veľká Británia a Francúzsko podlo, sprosto zradili a vydali napospas nacistickému šialenstvu?" Dav zatlieska.

Prezident Tiso, pokračuje Robo Švec, urobil aj chyby. "Ale tie jeho chyby nikdy neprevýšia to, ako sa obetoval a ako pracoval pre národ." Robo vysloví myšlienku, že prezident Tiso, ak sa na nás zhora pozerá, musí byť šťastný z toho, že je toľko mladých ľudí, ktorí sa neboja prísť do panteónu v Čakajovciach poďakovať sa mu za to, čo urobil pre Slovákov a ich štátnosť. "Tiso ako jeden z mála politikov vtedajšej Európy povedal Hitlerovi niekoľkokrát do očí 'nie'. 'Nie, nie'! Anglický predseda vlády sa 'pokakal' s prepáčením a vydal Česko-Slovensko napospas nemeckým nacistom. Vtedy, keď Hitler zavolal Tisa do Berlína, aby odtiaľ vyhlásil štát, zodvihol sa, bral si svoj klobúk a povedal Hitlerovi: 'Odchádzam! Štát môže vyhlásiť iba Slovenský snem. Odtiaľto to neurobím.' Toto dokázali Francúzi? Dokázali to Angličania? Nedokázali to." Príhovor je odmenený výrazným potleskom.

"Dnes sa nám snažia nahovoriť, že v rámci pragmatizmu a globalizácie sa nenosí, aby sme si uznávali prezidenta Tisa a prvú Slovenskú republiku, lebo nebudeme spoločenskí a mediálne akceptovaní." Lebo sa to spája s extrémizmom. "Ale ja to nenazývam pragmatizmom, ak niekto hodí prezidenta Tisa a prvú Slovenskú republiku cez palubu. Ja to nazývam po slovensky: politická, spoločenská, sprostá prostitúcia!" Opäť zaburáca potlesk. "Nikdy sa nevzdáme prezidenta Tisa, nikdy sa nevzdáme odkazu prvej Slovenskej republik, ktorá zachránila slovenský národ. Nebudeme spoločenskí a politickí prostitúti. To radšej nech nie sme! Ale aby sme sa jedného dňa svojim deťom a vnukom mohli pozrieť priamo do očí a povedať: 'Bojovali sme, obhajovali sme pána prezidenta Tisa, bojovali sme za prvú Slovenskú republiku. Bojavali sme za náš slovenský národ.' Aj keď sme malý národ - v centre Európy. Aj keď si o nás každý obtiera svoje ústa, či v dobrom alebo v zlom. Našou svätou povinnosťou je pevne stáť a ochraňovať slovenské národné záujmy. To je naša úloha budúcnosti." Do potlesku znie aj hlahol zvonu.

Robo ešte pripomína slová významného slovenského básnika. "Umrel národ holubičí, nový národ na pochod!" Dnes, všetci ako sme tu v Čakajovciach dokazujeme, "že nový národ sa vydal na pochod a nezastaneme potiaľ, pokiaľ prvá Slovenská republika a prezident Tiso nebudú objektívne hodnotení. Nezastaneme potiaľ, pokiaľ neobrodíme naše Slovensko, pretože Slovensko je naša vlasť, naša domovina a nie je to 'táto krajina', ale je to naše milujúce Slovensko a nikdy, nikdy si ho nenecháme vziať!" Švecov príhovor zakončuje vrelý potlesk. Opäť spieva spevokol.

Uvádzač po doznení piesne hovorí: "V mene Slovenského Hnutia Obrody, v mene nás všetkých, ktorí sa zúčastňujeme osláv štátnosti a v mene celého slovenského národa teraz položí pán Róbert Švec, predseda Slovenského Hnutia Obrody veniec k soche pána prezidenta Jozefa Tisa ako prejav našej vďaky za jeho obetu a prácu v prospech slovenského národa." Ľudia zatlieskajú a zatiaľ Robo Švec preberá veniec a kladie ho k soche Jozefa Tisa, ktorá je jednou zo sôch panteónu. Potom príde opäť k slovu spevokol s ďalšou piesňou.

Uvádzač ukončuje prvú časť podujatia slovami: "Slováci, Slovenky! Položením venca k soche prezidenta Tisa sa končí prvá časť dnešných osláv. A teraz sa všetci presunieme do kultúrneho domu, kde budú oslavy pokračovať kultúrnym programom a občerstvením. Srdečne vás všetkých pozývam!"

17:06 Presúvame sa do kultúrneho domu.

17:16 Všetci sme sa už, myslím, usadili k stolom. Rozdávajú sa kartičkové kalendáre s erbom mesta Detva,  nápisom "Mladá Detva" a vyobrazením štyroch našich národných dejateľov (Ľ. Štúr, M. R. Štefánik, A. Hlinka, J. Tiso). Uprosted kalendára je slovenský štátny znak.

17:26 Róbert Švec víta prítomných na druhej časti osláv slovenskej štátnosti a krátko poinformuje ako bude čo prebiehať. Tiež upriamuje pozornosť na stolík, na ktorom sú rôzne veci na zakúpenie (časopisy, tričká, DVDčka). Nezabudne sa tiež poďakovať starostke, bez ktorej pozitívneho prístupu by sa tieto oslavy nikdy nemohli konať. Mladá, krásna starostka dostáva od predsedu SHO kvety.

Robo Švec sa poďakuje tiež Michalovi Števkovi a odovzdá mu dar, pohár. Zaznie potlesk. "Prehlasujem, že ja síce už nepijem, odkedy som začal chlastať," pobaví prítomných pán Števko. A potom sa už ponorí do svojich spomienok na prezidenta Tisa a zdieľa ich s prítomnými. "Za slovenského štátu nebol nikto popravený za svoj názor. Za slovenského štátu Tiso nikoho neodsúdil, ani nedovolil odsúdiť," vraví. Podľa Števka bol Tiso tolerantný a nerobilo mu problém, keď za ministra prijal aj luterána, ktorý mal manželku Češku. "On nehľadal, kto je taký, kto je onaký. On hľadal talenty, ktoré by pomohli slovenskému národu dospieť k dospelosti ako národu." Števko tiež pospomína ako Tiso pokojne riešil situáciu s jednou vzburou komunistov v Handlovej. "Tiso nikdy nebol židobijca, vždy bol tolerantný aj voči Židom," vyjadruje sa k ďalšej pálčivej téme slovenskej historiografie. Podľa jeho údajov zachránil Tiso 39 tisíc Židov. "Toto je historická pravda a kto tvrdí opak, je obyčajný luhár", vraví a už sa mu ako odozva ozýva potlesk.

Róbert Švec sa poďakuje pánovi Števkovi za vystúpenie a uvedie ďalšieho vzácneho človeka. "Vítam medzi nami sólistu Opery Slovenského národného divadla, prezývaného aj 'kráľom operety na Slovensku', pána Ivana Ožváta." Ozve sa búrlivý potlesk. Operný spevák príde oblečený v elegantnom operetnom obleku. (Jeden pán sa ho vraj kvôli tomu obleku spýtal, či je kúzelník.) "Ja som prišiel sa vám prihovoriť peknou melódiou, peknými piesňami", vraví sympatický a žoviálny umelec. A vo svojom uvoľnenom a krásnom vystúpení, myslím si, potešil aj tých, pre ktorých operetná hudba nie je práve ich žáner.

Po tom, čo sa umelec poďakoval a opustil pódium, nasledovalo premietanie skrátenej verzie na film nakrútených spomienok pamätníkov na prvú Slovenskú republiku a Jozefa Tisa (medzi nimi aj Michala Števka) pod názvom Po stopách pravdy, ktoré tu bolo k dispozícii aj na predaj ako DVD.

Po odvysielaní časti dokumentu si snáď každý prítomný v kultúrnom dome dal výdatný guľáš.

18:51 Napokon Robo Švec poďakoval za účasť a ukončil akciu. Akciu, počas ktorej sme si dôstojne a pokojne pripomenuli vznik prvej Slovenskej republiky a aj sme sa dobre zabavili a najedli. Snáď nám to takto vyjde aj na budúci rok!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gajdošovi úradníci vybrali stíhačky F-16, čakajú na vládu

Ponuku na kúpu stíhačiek F-16 za 2,91 miliardy dolárov schválil americký kongres. Švédske gripeny by boli lacnejšie.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Minister obrany klamal, existuje dôkaz

Podstatou sporu sú nové stíhačky.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

V SNS opäť vymenili hodnoty za peniaze

Už Mečiar o Slotovi povedal, že jeho hrdosť sa končí v Slovenskej poisťovni.


Už ste čítali?